Prišlo to znenazdania. Najprv len dymový stĺp označil trasu letu a miesto dopadu. Na okamih všetko stíchlo. Také ticho nepanovalo ani na začiatku vesmíru. Nebolo to ale to pokojné ticho poobedňajšej siesty ani ticho letného večera. Bolo to ticho zlovestné a ťažké. Vzápätí celé nebo zažiarilo oslepujúcim jasom. Svetlo bolo všade. Prenikalo za viečka a cez steny aj do tých najtmavších miest. Oči akoby vreli. A ticho zaniklo v reve, kriku a stonoch bolesti. Všetky veci sa rozpálili alebo sa vzňali. Dokonca aj vzduch bol žeravý a pálil pľúca. Do tohoto pekla sa prihnal uragán prachu a úlomkov. Vzduchom lietali žeravé kvapky kovu. Jasom rozžeravené skaly sa topili a zvyšovali počet smrtonosných kvapiek. Už nepočuť krik ľudí. Len pár zuhoľnatených kostier sa váľa po zemi v posledných kŕčoch. Uragán ustáva, ale vzápätí sa obracia a celé územie dokonale zametie. Tím čo prežili, podtlak trhá pľúca, oči aj celé telá. O chvíľu všetko ustáva, apokalypsa akoby končila. Zem pokrývajú trosky spálenišťa. Podvečerná obloha záhadne svetielkuje. Akoby vo vzduchu lietali miriardy svetlušiek. Nepočuť žiaden ľudský hlas. Niet totiž toho, kto by ho vydal. Nie je tu nik, kto by žil, kto by pochoval mŕtvych. Tých ani nemožno pochovať. Vyparené, spálené a rozdrvené telá splynuli s prachom a ten sa vo výchre pripojil k smrteľnému tancu svetlušiek. Vzduch, voda aj zem žiaria. tento strašidelný svit víťazí nad dohasínajúcimi požiarmi.
Zatiaľ po celom svete sa opakuje stovky ráz tento istý príbeh. Pre miliardy ľudí sa skončil ironicky šťastne: umreli rýchlo a okamžite. Pre tých pár živých sa začína agónia znásobená smútkom a bolesťou. S.T.A.L.K.E.R.
Komentáre